Keď sa medveďovi nechce vstať

Autor: Lukáš Goga | 12.3.2011 o 10:51 | (upravené 12.3.2011 o 10:58) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  857x

Posledné týždne nemôžem vstať. Pred dvomi týždňami som si nastavil budík. Nevstal som. Druhý deň som si nastavil dva budíky. Nevstal som. Tretí deň som nastavil tri budíky. Nevstal som. Štvrtý deň som všetky tri položil na plechový tanier, aby sa spustil poriadny rachot. Nevstal som. No nakoniec pravda, že som vstal, to hej, nemyslite si že som sa štyri dni váľal v posteli. Ale po viac ako hodine drnčania otravnej hudby z mobilov?! A to som ich mal pri uchu! Posledne dni už na to rezignujem, budík nastavím, ale už iba jeden. Aj tak ten skutočný mám v hlave.

Nech už idem spať skoro alebo neskoro, stále mi to nedá a musím spať svojich 7 hodín. Mozog mi hovorí „vstaň", ale telo „veď počkaj, iba chvíľku". A že moje telo je silné! Tak rozum musí ustúpiť. Ležím v posteli a premýšľam. Pozerám na fotky svojej milej, čo mám na stene a predstavujem si, ako by ma z tej postele vyštípala. „Vstávaj ty leňoch, to sa nehanbíš?," povedala by. A ja by som vstal a ona by mi urobila kávu. No teraz tu so mnou nie je, tak si môžem dopriať trochu leňošenia. Ale keď som s ňou, tak zvyčajne vstávam skorej a som to ja, kto vyháňa toho druhého z postele. Môže mať na človeka taký vplyv druhá osoba? Ja myslím, že hej.

Nakoniec vstanem, po hodine či hodine a pol. Pozriem na hodiny a iba krútim hlavou, čo som to za medveďa. Našťastie mám dobrú robotu, v ktorej si pracovnú dobu určujem sám. Byť na voľnej nohe je fajn. Ale ak nad sebou nemáte bič, zleniviete. To, čo zbytočne preležím, zase našťastie doženiem. A to je fajn.

Dnes večer pôjdem do postele a poviem si: „Zajtra vstaneš hneď na zazvonenie budíka!" Dopredu ale viem, že nevstanem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Smrť blízkeho majú platiť poisťovne, rozhodol súd. Tie nesúhlasia

Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky.


Už ste čítali?